Napriek tomu, že štátna a verejná správa sú považované za tradične „ženskú“ doménu, muži pôsobia nepomerne častejšie v riadiacich pozíciách – ako riaditelia sekcií, generálni riaditelia alebo riaditelia organizácií spadajúcich pod jednotlivé ministerstvá. Vyplýva to z analýzy, ktorú publikoval Inštitút ľudských práv (IĽP) ako výstup výskumu, ktorý realizoval v roku 2019.
Na základe získaných dát je možné tvrdiť, že ženy v menšej miere pôsobia na hierarchicky vyšších pozíciách riaditeliek sekcií či generálnych riaditeliek ministerských organizácií. Zo 146 sekcií je iba 61 obsadených ženami. V prípade 146 príspevkových a rozpočtových organizácií v pôsobnosti jednotlivých ministerstiev sa ženy nachádzajú vo vedúcich pozíciách len v 24% prípadov. V 16 aktívnych štátnych podnikoch, ktorých zriaďovateľom sú jednotlivé ministerstvá, pôsobí len jedna riaditeľka. Konkrétne sa jedná o Agroinštitút Nitra pod Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Z rezortov má najslabšie výsledky Ministerstvo obrany SR, kde sú riaditeľmi sekcií iba muži, či napríklad Policajný zbor, kde v riadení Krajských riaditeľstiev ani Okresných riaditeľstiev policajného zboru (spolu 68 pozícií) nepôsobí ani jedna žena.
„Prečo vôbec na rodovej rovnosti v štátnej a verejnej správe záleží? Pretože jedným zo zásadných kritérií, ktoré zvyšujú transparentnosť a atraktivitu štátnej správy ako zamestnávateľa, sú práve rovné príležitosti pre ženy a mužov. Ak vychádzame z premisy, že je to zároveň verejná služba, resp. služba občanom, k identifikácii špecifík a potrieb súčasnej spoločnosti by verejná správa mala svojím zamestnaneckým zložením korešpondovať s demografickým zložením obyvateľstva. A pokiaľ nedosahujeme aspoň približnú férovosť v zastúpení v riadiacich funckiách, je zjavné, že v hre sú systémové problémy, kvôli ktorým ženy nedosahujú rovnaké kariérne príležitosti ako muži. S tým by sme mali niečo urobiť,“ uviedla programová riaditeľka IĽP a manažérka projektu Alena Krempaská.
Výskum je súčasťou projektu „Rovnosť vo verejnej správe: prístup žien do vrcholových funkcií“ podporeného z Euróspkeho sociálneho fondu. V ďalšej fáze sa projekt zameriava na sériu rozhovorov s respondentkami – ženami pôsobiacimi v riadiacich funkciách štátnej a verejnej správy, aby na základe ich skúseností Inštitút ľudských práv sformuloval odporúčania, čo zlepšovať a na čo sa zamerať, aby boli podmienky pre kariérny postup a zlaďovanie rodinného a pracovného života férové pre obe pohlavia. Analýza výskumu (včítane všetkých zistených dát) je k dispozícii v elektronickej podobe (PDF súbor) tu, v tlačenej podobe bezplatne na objednanie. Všeobecné informácie ako aj ďalšie výstupy projektu sú k dispozícii na webovej stránke rvvs.ludskeprava.sk