Počas 24 mesiacov trvania projektu IPEAH sa účastníckym organizáciám podarilo vytvoriť všetky svoje výstupy včas. Vzhľadom na metodiku projektu väčšinu z nich tvorili online nástroje. Tieto aktivity možno zhrnúť tak, že sa pozrieme na to, aké počty ľudí sa podarilo osloviť alebo získať pre účasť v cieľovej skupine.
Mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP) dnes reagovala na včerajšie vyjadrenia predsedu vlády SR Róberta Fica. Po tom, čo Fica organizácia verejne vyzvala, aby s čínskymi predstaviteľmi hovoril o porušovaní ľudských práv vrátane podozrenia z genocídy Ujgurov, im adresoval tvrdé slová. Vo videu zverejnenom na svojom profile na sociálnej sieti odkázal: „Mimovládnym organizáciám na Slovensku ako je Inštitút ľudských práv odkaujem, že o stav dodržiavania ľudských práv by sa mali zaujímať predovšetkým na Slovensku, kde počas vlád Matoviča, Hegera či Ódora dochádzalo k brutálnemu porušovaniu všetkých základných práv a vtedy všetky mimovládky mlčali.“
Podľa dostupných informácii ho z väznice Belmarsh prepustili a z Británie odletel v noci na dnes súkromným lietadlom (ktoré si musel zaplatiť) na Mariánske ostrovy, ktoré formálne spadajú pod USA kde podpíše „Dohodu o vine a treste“, ktorá mu umožní návrat domov do Austrálie. Fotografia je z tohto lietadla, pred medzipristátím v Bangkoku kvôli dotankovaniu paliva.
Mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP) zorganizovala v utorok večer v Bratislave demonštráciu na podporu väzneného zakladateľa a vydavateľa WikiLeaks Juliana Assangea. Pred budovou veľvyslanectva Veľkej Británie v centre mesta sa napriek dažďu zhromaždilo približne 150 ľudí a Panská ulica bola krátkodobo neprejazdná. Prítomná policajná hliadka presmerovávala vozidlá cez okolité ulice. Zhromaždenie sa konalo z dôvodu zasadnutia britského Najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o Assangeovom odvolaní voči vydaní do USA. Podobné zhromaždenia sa konali v desiatkach miest po celom svete.
V utorok 20.2. 2024 o 18:00 sa aj v Bratislave uskutoční verejné zhromaždenie za prepustenie Juliana Assangea. Protest sa uskutoční pred budovou ambasády Veľkej Británie v Slovenskej republike na Panskej 16. V ten a na ďalší deň (20. a 21. februára) sa v Londýne uskutoční zasadnutie Najvyššieho súdu (Supreme Court) o tom či dovolí Julianovi Assangeovi sa odvolať voči rozhodnutiu britskej vlády ho vydať do USA. Assange je zakladateľ a vydavateľ WikiLeaks. USA ho dlhodobo prenasledujú pretože odhalil vojnové zločiny ich armády v Iraku a Afganistane. Assange je austrálsky občan, držiteľ platného, medzinárodného novinárskeho preukazu a činy, ktoré USA považuje za nelegálne vykonával v Európe kde za ne nie je a ani nikdy nebol stíhaný. Ak by bol vydaný hrozí mu až 175 rokov väzenia podľa zákona z roku 1917. Assange je už skoro 5 rokov na žiadosť vlády USA väznený v Belmarsh prison prezývanej „britské Guantánamo“ kde je 23 hodín denne na samotke.
Jeho Veličenstvu kráľovi Karolovi III.
Pri príležitosti korunovácie môjho panovníka považujem za jediné vhodné ponúknuť Vám moje srdečné pozvanie na oslavu tejto výnimočnej udalosti návštevou Vášho osobného kráľovstva v kráľovstve: Väznice Jeho Veličenstva Belmarsh.
Určite si spomeniete na múdre slová známeho dramatika: „Veľkosť milosrdenstva je neobmedzená. Kvapká ako jemný dážď z neba na miesta pod ním.“
Americké noviny New York Times, britský Guardian, francúzsky Le Monde, španielske El Pais a nemecký týždenník Spiegel dnes publikovali otvorený list adresovaný americkej vláde v ktorom žiadajú prepustenie Juliana Assangea. Píšu: „Americká vláda musí zastaviť trestné stíhanie zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea, pretože to podkopáva slobodu tlače. Získavanie a zverejňovanie tajných informácií ak je to vo verejnom záujme je základnou súčasťou práce novinárov. Ak bude táto práca kriminalizovaná, verejný diskurz a demokracia budú v našich krajinách výrazne oslabené.“ Presne pred dvanástimi rokmi tieto médiá spolu s WikiLeaks začali publikovať tajné depeše americkej vlády. Únik je známy ako Cable Gate a je považovaný za najväčší v histórii. Najzávažnejšie informácie z týchto dokumentov následne publikovali všetky relevantné svetové aj slovenské médiá.
Organizácie Wau-Holland-Stiftung (WHS, Nemecko) a Inštitút ľudských práv (IĽP, Slovensko) sa dohodli, že spoja svoje sily v záujme právnej ochrany a slobody novinára a vydavateľa Juliana Assangea.
V utorok 17.5. 2020 o 18:00 sa aj v Bratislave uskutoční verejné zhromaždenie za prepustenie Juliana Assangea. Protest sa uskutoční pred budovou ambasády Veľkej Británie v Slovenskej republike na Pánskej 16. Na ďalší deň totiž britská ministerka vnútra zverejní rozhodnutie či povolí vydanie Assange do USA, kde mu hrozí doživotie (175 rokov). To nesmieme dopustiť, Assange je vydavateľ a whistleblower.
Na pomoc zakladateľovi a vydavateľovi WikiLeaks Julianovi Assangeovi vyzbierali jeho priaznivci rekordnú sumu. Assange už 3 roky čaká v britskej väznici na rozhodnutie súdu, či ho vydá na stíhanie do USA. Za necelý týždeň sa pomocou inovatívnej metódy DAO (decentralizovaná autonómna organizácia) podarilo vyzbierať 55 miliónov dolárov, čo je skoro 50 miliónov eur, a tak prekonať všetky doterajšie rekordy online zbierok v kryptomenách. Do tejto iniciatívy sa zapojili aj WikiLeaks Slovensko a mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP), ktorá sa prípadu Assange dlhodobo venuje.
Mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP) ostro odsudzuje dnešné rozhodnutie britského súdu, ktoré otvára dvere k vydaniu zakladateľa a dlhoročného vydavateľa WikiLeaks Juliana Assangea do USA. Súd v Londýne dnes na žiadosť vlády USA zvrátil rozhodnutie nižšieho súdu, ktoré takéto vydanie zablokovalo a Assange ostáva naďalej vo väzení. Stíhanie Assangea trvá s prestávkami už viac ako 10 rokov a začalo sa krátko po tom, čo na platforme WikiLeaks začal zverejňovať tajné dokumenty americkej armády a vlády odhaľujúce vojnové zločiny, včítane zabíjania novinárov a civilistov, porušovanie ľudských práv a korupciu. Časť dokumentov sa týkala aj Slovenska a ich preklad je prístupný na webe www.wikileaks.sk. V dokumentoch sa spomínajú vtedajší mocní ako Mikuláš Dzurinda alebo Ivan Mikloš v súvislosti s podplácaním poslancov, ale aj v súčasnosti medializované osoby ako Štefan Harabín, Marián Kočner či v súvislosti s pezinskou skládkou nepriamo aj Zuzana Čaputová.