Čo sa týka médií, zdá sa, že svet býval kedysi o mnoho jednoduchší. Televíznych kanálov bolo tak málo, že by sme ich spočítali na prstoch jednej ruky. To isté sa dá povedať aj o novinách. Internetovú komunikáciu si vedel predstaviť len málokto. Situácia dnes je však iná. Zdrojov informácií pribudlo, rýchlosť ich šírenia sa zvýšila. Medzi ,,mainstreamové“ média sa pomaly zaradili aj tzv. alternatívne médiá. Tak sa označujú média, ktoré mnohokrát vytvárajú ilúziu serióznosti, no zvyčajne v sebe skrývajú nebezpečnú propagandu či úplne vymyslené dezinformácie.

,,Alternatívne“ médiá začali vznikať na základe informačného dopytu ľudí, ktorí chceli nájsť nejakú inú alebo ,,skrytú“ pravdu. Dezinformačným webom a médiám výrazne pomohli aj sociálne siete. Napríklad Facebook, kde je možné nájsť správy z relevantných zdrojov aj z ,,alternatívnych“ médií. Mnoho ľudí (najmä mladých alebo v pokročilom veku) si nevie práve najlepšie vyselektovať správy z takého obrovského množstva informácií. Preto sa najmä na internete často stretávame, s tým, že čitateľmi a zástancami informácií z takýchto médií sú ľudia v dôchodkovom veku či tínedžeri.
Medzi najrozšírenejšie slovenské ,,alternatívne“ médium patrí jednoznačne internetová doména www. hlavnespravy .sk alebo zjednodušene Hlavné správy. Toto médium o sebe tvrdí, že je konzervatívnym denníkom. Už neraz však bolo fakticky preukázané, že Hlavné správy prinášajú často prifarbované alebo úplne vymyslené správy. To, že sa na Slovensku veľmi rozmáha fenomén ,,fake news“ a dezinformačných webov vynikajúco potvrdzuje aj výskum agentúry Reuters. V tomto výskume sa až okolo 6% opýtaných vyjadrilo, že Hlavné správy považuje za najdôveryhodnejšie médium, to mu vynieslo 5. priečku medzi všetkými médiami, čo z neho robí najdôveryhodnejšie internetové médium na Slovensku. Web, ktorý si preukázateľne vymýšľa. Preto sa ponúka otázka: Prečo ľudia dôverujú webu, ktorého správy sú jednoducho vyvrátiteľné? Lebo ľudia, zdá sa, že obzvlášť na Slovensku, veria najmä tomu čomu veriť chcú. Poznám mnoho mladých ľudí, ktorí stoja za ,,alternatívnymi“ médiami či ,,alternatívnymi“ politickými stranami, ktoré šíria to, čo ľudia chcú počuť. Sme zvyknutí na to, byť večne utláčaní a sťažovať sa na niečo.
Dezinformačné weby sa rady chytajú tém, ktoré Slovákom príliš nevoňajú, či tém, z ktorých by mohli mať ľudia strach. Skutočne učebnicovým príkladom by mohla byť pálčivá európska téma, a to téma migračnej politiky. JUDr. Štefan Harabin, kandidát na prezidenta Slovenskej republiky vo voľbách v roku 2019, zdieľal na svojom facebookovom profile status o tom, že Slovenská republika má asi 10 000 už prijatých imigrantov a plánuje prijať ďalších 11 000 ,,černochov z Afriky“. Pričom rovnako ako ,,alternatívne médiá“, do ktorých Štefan Harabin sám prispieva, veľmi populisticky využil tému nízkych platov a doslova si vymyslel správu o tom, že dovezení Afričania budú poberať vyšší príspevok od štátu ako zarábajú niektorí Slováci. Je zrejmé, že žiadnych niekoľko tisíc migrantov sme na Slovensku nikdy nevideli.. Mnohým „jednoduchším“ obyvateľom Slovenska stačí vidieť nejakú informáciu na internete a s argumentom ,,Čítal som to na internete“ bránia aj zaručený fakt, že predsa tráva má modrú a nie zelenú farbu.
Vo väčšine ,,alternatívnych“ médií je cítiť silný východný vplyv. To úzko súvisí s politikou nastolenou v Rusku za vlády súčasného prezidenta a bývalého premiéra Ruska Vladimíra Putina. Mnoho konšpirátorov hľadá akéhosi otca alebo niekoho, kto drží nad nimi ochrannú ruku, práve u nevysokého ruského politického lídra. Neraz bolo potvrdené, že Kremeľ finančne podporuje niektoré ,,alternatívne“ média. Opačným prípadom je USA. USA znamená pre väčšinu ,,alternatívnych“ médií to, čo znamená satan pre zarytých katolíkov. Zrejme by sme dlho hľadali proamerické „alternatívne“ médium. Samozrejme, niečo by sa zrejme našlo, no určite v žiadnom prípade nezasahuje také široké spektrum čitateľov ako východne orientované ,,alternatívne“ médiá.
Ako teda bojovať proti takýmto médiám, ktoré sa stále viac a viac šíria na slovenskom a internete a v slovenskej tlači? Nedá sa totiž povedať, že dezinformáciám, falošným správam a hoaxom podliehajú len nevzdelaní ľudia. Azda len neustále vyvracať mylné a nepresné informácie. Svetlom rozumu porážať tmu evidentnej ľudskej hlúposti a obmedzenosti, hoci sa zdá bezbrehá. Hoci je to boj proti veternými mlynmi, verím, že pomaly ale isto slovo bude mať svoju váhu a pravda svoju tvár, ktorá sa nebude strácať v pavučine nezmyslov .

Autor je študentom 3. ročníka Gymnázia Andreja Sládkoviča v Banskej Bystrici.

Text uverejňujeme v rámci súťaže To si píš! Projekt je realizovaný s podporou Friedrich-Ebert-Stiftung, Zastúpenie v Slovenskej republike. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedný Inštitút ľudských práv.