India. Jedna veľká rozmanitá krajina, v ktorej sa nachádzajú dve rozličné svety. Prvý svet je ten, ktorý vnímame ako turisti obdivujúc nekonečnú krásu Tádž Mahálu či iných kultúrnych pamiatok. Rozmanitosť prírody a všetkého na čo narazíme pri naších potulkách. Priam nádherná krajina ,do ktorej sa nie jeden človek zamiluje hneď na prvý pohľad. Avšak ten druhý svet sa vám ukáže, ak sa aspoň na chvíľu stanete súčasťou bežného indického života. Začnete túto krajinu vnímať úplne inak ako bežný človek a uvidíte niekedy až krutú realitu z blízka. Napríklad zistíte to, že ženy v Indii to nemajú až také ľahké ako ste si doteraz mysleli.

Ja osobne som v tejto krajine strávila vyše roka a mala tú možnosť vidieť no aj na vlastnej koži pocítiť ako je ženám upierané z ich osobných práv. Na prvý pohľad šťastné bytosti, ktorým vôbec nič nechýba. V skutočnosti zaslepené a zmanipulované. Nehľadiac na to, že v detstve boli prinútené k skorému odchodu zo školy len preto, že už o pár mesiacov neskôr ich čakalo dohodnuté manželstvo s o pár rokov starším mužom. Áno, veľké množstvo niektorých dievčat v Indii ukončí svoje štúdium práve kvôli domácej práci či skorému dohodnutému manželstvu, ktoré sa udeje často krát ešte pred ich osemnástym rokom života. V tom momente sa im vyparí všetka nádej na lepšiu  budúcnosť. Všetko ostane už len pri nesplnených snoch. Stane sa z nej matka, ktorej priority sú staranie sa o deti, o to aby mal muž a deti navarené na čas a o to, aby bol všade v dome poriadok, bez -jedinej štipky prachu. No a čo, že nemá dokončené základné vzdelanie, veď aj tak by podľa slov niektorých „v živote nič nedosiahla“ len preto, že je žena. Znamená to, že tým pádom nemá právo naozaj na nič?

Práve kvôli tomu je v Indii trestným činom ak doktor prezradí budúcim rodičom pohlavie dieťaťa. Je to jednoducho zakázané preto, lebo ľudia žijúci tam veria, že ak sa v rodine ako prvé narodí dievčatko tak im to prinesie nešťastie. V minulosti sa kvôli tomu vykonávalo až príliš mnoho potratov v prípade, že to malo byť dievčatko. Preto indická vláda nariadila tento zákaz. No aj tak ho ešte poniektorí ľudia na dedinách obchádzajú veľmi krutým a nehumánnym spôsobom. Ak sa im narodí dievčatko, tak väčšinou  stará mama dieťaťa zoberie to malé, nič netušiace stvorenie niekam preč z dediny, kde ho buď nechá na pospas osudu alebo ho udusí len preto, že to je dievčatko a narodilo sa ako prvé do rodiny. Tieto praktiky sa ešte stále robia v niektorých častiach Indie. Poväčšine sa to všetko týka chudobnejších alebo silno veriacich rodín. Nájdu sa aj rodiny, ktorým to neprekáža tak ako ostatným. Väčšinou to sú rodiny vyšších vrstiev, ktoré si to môžu finančne dovoliť. Môžu mať prvé dievčatko, aj to druhé no pokračujú ďalej až kým sa im nenarodí chlapec. Trochu svojské, no stále lepšie ako usmrtenie nevinných batoliat. Postupná modernizácia krajiny to však dúfam, časom všetko zmení. Dievčatá končia základnú  školu s vynikajúcimi výsledkami  či postupne sa hlásia na univerzity kde dosahujú rovnaké alebo často krát aj ďaleko lepšie výsledky ako chlapci a čo je hlavné, robia to čo ich baví. Dnes už v tejto krajine nájdete aj fabriky, ktorými majitelia sú práve ženy. No stále ich je málo. Čo je smutné, že nemajú slobodu slova. Vo všetkom má posledné slovo chlap. Žena ho musí počúvať, lebo veď sa za neho vydala z „lásky“ z dohodnutého manželstva a nič iné jej neostáva. Málo kto by pristúpil na rozvod už len z toho dôvodu, že by to bola hanba či už pre nich alebo pre rodinu dievčaťa. Ľudia by na rozvedenú ženu pozerali krivo a to predsa nikto nechce! Som hrdá na všetky ženy v Indii, ktoré sa nevzdávajú svojho sna a bojujú naďalej za svoju slobodu. Verím, že časom sa vytvorí tá rovnováha medzi mužmi a ženami, že obaja budú mať rovnaké práva a nároky na plnohodnotný život.

Autorka je študentka 3. ročníka Gymnázia v Spišskej Novej Vsi.

Text uverejňujeme v rámci súťaže To si píš! Projekt je realizovaný s podporou Friedrich-Ebert-Stiftung, Zastúpenie v Slovenskej republike. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedný Inštitút ľudských práv.