Mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP) v prvých 6 mesiacoch tohto roka upriamila svoju pozornosť na protirómsky rasizmus v kontexte pracovného trhu, v rámci svojej dlhodobej snahy upozorňovať a zabraňovať prejavom rasizmu na Slovensku. Dnes výsledky tohto pokusu zverejnila.
Hľadáme motivovaného a skúseného dátového analytika/analytičku, ktorý/á by sa podieľal/a na projekte v oblasti nenávistných prejavov voči Rómom a Rómkam na sociálnych médiách. Činnosť sa bude vykonávať v rámci projektu Countering Online Antigypsyism and Cyberhate (COACH) financovaného Európskou komisiou. Cieľom projektu je bojovať proti nenávistným prejavom voči Rómom a Rómkam prostredníctvom podpory rozvoja vyvážených online naratívov a podpory kritického myslenia používateľov internetu na Slovensku. Ako dátový analytik/analytička budete úzko spolupracovať s expertom na monitorovanie na základe vypracovanej metodiky monitorovania, ktorá poskytne návod, ako monitorovať online nenávistné prejavy voči Rómom a Rómkam na rôznych platformách sociálnych médií na Slovensku.
Chatrče a domčeky, o ktorých sa často hovorí, že stoja na cudzích pozemkoch, boli postavené v súlade so zákonom. Bolo to cez druhú svetovú vojnu, ten zákon bol rasistický a časť Rómov bola zavraždená v koncentračných táboroch. Samotné rómske osady, ako ich poznáme dnes, vznikali nedobrovoľne. Boli hlavne výsledkom práce nacistov. Rómske obyvateľstvo tradične žilo vo “svojej časti” dediny. Po rozsiahlych deportáciách Židov sa rasistické zákony sprísnili aj voči Rómom. Nebol záujem ich úplne likvidovať – narozdiel od Židov nemali majetky, ktoré by si vzali arizátori – ale bol záujem ich “nevidieť”. Od roku 1941 platila vyhláška Ministerstva vnútra (podpísaná A. Machom), neskôr sprísnená, kde sa prikázalo odstrániť obydlia Rómov tak, aby ich nebolo vidieť z frekventovaných ciest alebo z vlaku. Obce mali odsunúť Rómov preč, na odľahlé miesto a vysporiadať pozemky pod novou osadou. Dôsledky týchto presunov boli drastické, pričom sa dodnes nevie, koľkých obcí sa to presne týkalo. Niektoré okresy hlásili, že sa im to podarilo vo všetkých obciach. Takto vznikla napríklad aj osada Letanovce.
Mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv pri príležitosti dnešného Medzinárodného dňa Rómov upozorňuje, že vznik tzv. rómskych je osád je dôsledkom rozhodnutí vlád a väčšinového obyvateľstva, nie voľbou Rómov, ako by sa mohlo z vyjadrení politikov zdať.
“Premiér Matovič ale aj iní predstavitelia štátu v posledných dňoch používajú slovné spojenie rómska osada spôsobom, ktorý navodzuje falošný dojem, že podmienky, v ktorých žijú mnohé marginalizované komunity, sú ich vinou. Aktivita ako prelet vojenského vrtuľníka s europoslancom Pollákom a s novou splnomocnenkyňou vlády takéto nesprávne a negatívne videnie situácie iba umocňuje. Ide pritom o úplne zbytočnú prezentáciu sily vo chvíli, keď sú emócie už i tak vybičované. Nehovoriac o nákladoch na takéto manévre, za ktoré by sa dali poskytnúť dezinfekčné a ochranné prostriedky tisícom ľudí a tak reálne zabrániť šíreniu nákazy,” upozorňuje riaditeľ Inštitútu ľudských práv (IĽP) Peter Weisenbacher.
Kto má byt zadarmo? Fakty sú k dispozícii. Rómovia nedostávajú byty zadarmo. Môžu získať príspevok na bývanie alebo požiadať o bývanie v obecných bytoch – tak ako všetci ostatní, ktorí si nemôžu dovoliť kúpiť vlastné bývanie. Príspevok na bývanie je príspevok k dávke v hmotnej núdzi. Majú naň nárok všetci, ktorí sú dostatočne chudobní na to, aby museli požiadať štát o pomoc. Ak je človek sám, má nárok na 63,90 eura. Ak žije v domácnosti viac členov je to 101,90 eura mesačne pre celú domácnosť. Bezdetný človek bez partnera v domácnosti môže dostať základnú dávku od štátu 74 eur mesačne (dávka v hmotnej núdzi) + 63,90 eur na bývanie = jeho príjem je 137,90 eur na mesiac. Aby dostal príspevok na bývanie, musí splniť podmienky. Buď je majiteľom nehnuteľnosti alebo má nájomnú zmluvu k nehnuteľnosti, kde býva. Môže mať takú zmluvu človek žijúci v osade bez vlastníckeho listu k svojej chatrčke? Príspevok na bývanie teda zjavne nemôžu poberať tí najchudobnejších, lebo k svojmu bývaniu „nemajú papiere“.
Nie je ťažké overiť si fakty. K marcu 2023 bolo podľa štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR spolu 133 423 poberateľov sociálnych dávok vrátane detí (zaraďuje sa sem dávka v hmotnej núdzi – 67 181 ľudí, osobitný príspevok pre nízkopríjmové skupiny – 2788 ľudí, náhradné výživné – neplatené výživné + sirotské – 6636 ľudí, dotácie na stravu pre 56 435 detí, resocializačný príspevok – 383 ľudí). To je spolu 2,45 % populácie (počet obyvateľov Slovenska ku koncu roka 2022 bol 5 428 792). Koľko % populácie tvoria Rómovia? Podľa Atlasu rómskych komunít z roku 2019 a odhadov samospráv ich je 450 000, teda 8,2% slovenskej populácie. Ak by všetci poberatelia dávky v hmotnej núdzi boli Rómovia (čo nie je pravda, ale k tomu nižšie), stále by to znamenalo, že dávky poberá necelá tretina z nich. Slovenský sociálny systém je zložitý. Na pomoc v hmotnej núdzi nemá nárok niekto na základe príslušnosti k etniku, ani na základe sexuálnej orientácie alebo či je to žena alebo muž. Nárok na dávky v hmotnej núdzi vzniká, ak je človek „dostatočne chudobný“.
Niekedy povie jeden obrázok viac ako tisíc slov.
Postoj vyjadrený týmto obrázkom môžete podporiť aj hlasovaním a tak prispieť k tomu sa rozšíril ďalej: https://vybrali.sme.sk/c/NEcynicka-NEobluda-Co-su-to-cierne-stavby/
Sedem krokov pre úspešnú integráciu rómskych marginalizovaných komunít a zníženie miery diskriminácie v Slovenskej Republike
Všeobecne pociťujeme nárast napätia vyplývajúceho zo zhoršenej sociálnej situácie časti obyvateľstva a predovšetkým Rómov. Následky vylúčenia Rómov sú devastujúce: okrem katastrofálnej situácie v osadách, nešťastia a chudoby sa zvyšujú výdaje rozpočtu v sociálnej sfére i výdaje na represívne zložky. Bohužiaľ, tieto opatrenia cielia dôsledky a nie príčiny sociálneho vylúčenia Rómov, a preto sa ukazujú z dlhodobého hľadiska ako veľmi neefektívne. Pritom investícia do aktívneho začleňovania sociálne vylúčeného obyvateľstva a predchádzania jeho vzniku je investíciou do ekonomického rozvoja krajiny a môže zvrátiť negatívnu záťaž štátneho rozpočtu. Na nasledovných stranách sú uvedené a hlbšie rozpracované východiská a kroky, ktoré sú odskúšané, realizovateľné a majú skutočné výsledky na zlepšenie situácie, pozdvihnutie Rómov z chudoby i na zmiernenie napätia susedských vzťahov a vzťahov s väčšinovou spoločnosťou. Problémy začleňovania Rómov sú totiž mnohovrstevnaté a jeden podmieňuje druhý, napríklad zlá dochádzka detí do škôl často súvisí s nedostatkom financií na cestovné, čo je podmienené nízkym príjmom nezamestnaných rodičov. Preto je potrebné zaujať komplexný prístup k riešeniu problémov, ktorým Rómovia čelia, a tak vnímať aj nami navrhovaných 7 východísk k integrácii marginalizovaných komunít.