On-line konferencia o holokauste 27.1.

Symbolicky 27.1. teda na Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu (International Holocaust Remembrance Day) sa uskutoční otváracia konferencia nášho nového projektu Informal Participatory Education on Antisemitism and Holocaust (IPEAH), ktorú organizujeme v spolupráci s našimi partnerskými organizáciami SOS Razzismo a UNITED. Vzhľadom na súčasnú situáciu sa samozrejme bude konať on-line, výhodou samozrejme je, že sa jej môže zúčastniť ktokoľvek, kdekoľvek na svete. Podrobnosti ako nato nájdete nižšie.

Pokračovať v čítaní

Sankcie za neúčasť na plošnom testovaní sú porušením ľudských práv (tlačová správa)

Mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (ILP) vypracovala právnu analýzu nových nariadení, ktoré vstupujú do platnosti v súvislosti s prebiehajúcim plošným testovaním, táto odhalila viacero pochybení a možných porušení ľudských práv zo strany štátu.

„V prvom rade treba zdôrazniť, že dočasné obmedzenie niektorých ľudských práv a slobôd z dôvodu ochrany života a zdravia nie je porušením ľudských práv. V situácii, keď denne zomiera na Covid-19 100 ľudí a v nemocniciach je najviac pacientov od vypuknutia pandémie, vláda a parlament môžu a robia správne, že niektoré práva a slobody obmedzujú. Obmedzovanie ľudských práv a slobôd však nemôže slúžiť na vydieranie a zastrašovanie občanov a občianok, aby sa zúčastnili plošného testovania, ktorého účelnosť je prinajmenšom sporná a zároveň jestvuje odôvodnené podozrenie, že ide o politický marketing. Koniec koncov sám premiér to označil za “referendum o Matovičovi,” uviedol riaditeľ ILP Peter Weisenbacher.

Pokračovať v čítaní

Ponechanie Assangea vo väzbe je pokračovanie trestania procesom (tlačová správa)

Mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP), ktorá sa dlhodobo angažuje za prepustenie zakladateľa a vydavateľa WikiLeaks Juliana Assangea, odsudzuje dnešné rozhodnutie londýnskeho súdu a považuje ho za dôsledok politického tlaku. Sudkyňa Vanessa Baraitser zamietla žiadosť Assangeovej obhajoby, aby bol prepustený na kauciu alebo do domáceho väzenia a Assange bude musieť zotrvať vo väznici Belmarsh, až pokým Najvyšší súd nerozhodne o odvolaní americkej vlády o zamietnutí jeho vydania na tamojšie stíhanie.

Pokračovať v čítaní

Odmietnutie vydania Assangea je dobrá správa pre slobodu prejavu (tlačová správa)

Mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP), ktorá sa dlhodobo angažovala za prepustenie zakladateľa a vydavateľa WikiLeaks Juliana Assangea, víta dnešného rozhodnutie londýnskeho súdu. Sudkyňa Vanessa Baraitser dnes v doobedňajších hodinách informovala, že zamietla žiadosť USA, aby bol Assange vydaný na tamojšie stíhanie. Právni zástupcovia vlády USA už informovali, že sa proti rozhodnutiu odvolajú, no Assange by na pokračovanie súdneho konania mal už čakať na slobode.

Pokračovať v čítaní




Aktuálne: ASSANGEa NEVYDAJÚ DO USA

Súd v Londýne práve rozhodol o nevydaní Juliana Assangea, zakladateľa a dlhoročného editora WikiLeaks do USA, kde mu hrozil doživotie, alebo trest smrti. Sudkyňa vo svojom rozhodnutí síce odmietla, že by sa na Assangea a jeho konanie malo nahliadať ako na žurnalizmus a zverejnenie tajných dokumentov bolo vo verejneho záujme. Všetky relevantné novinárske organizácie (napr. Reportéri bez hraníc) ako aj svetové médiá (New York Times, Guardian…) pritom tento prípad vnímajú ako útok na novinársku prácu a slobodu prejavu. Pripomíname, že WikiLeaks zverejnilo v roku 2010 dôkazy vojnových zločinov armády USA (v Iraku, Afganistane) ako aj dôkazy o porušovaní ľudských práv a korupcii nie len vlády vo Washingtone, ale po celom svete. Assange je m.i. nositeľom ceny Európskeho parlamentu za investigatívnu žurnalistiku (rovnako aj Ján Kuciak) a WikiLeaks stále publikuje dokumenty usvedčujúce bohatých a mocných zo zločinov. Priajal však argument, že americké väznice sú tak hrozné, že človek ako Assange tam nemôže byť vydaný zo zdravotných dôvodov.

Pokračovať v čítaní

Kontrola certifikátov je porušením ľudských práv

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) vydal v piatok vyhlášku, ktorou nariadil všetkým zamestnávateľom v období od 2. do 9. novembra, aby kontrolovali svojich zamestnancov, či majú certifikát z plošného testovania, inak ich nemajú vpustiť do svojich priestorov. ÚVZ taktiež rozhodol, že prevádzkovateľ zariadenia, napríklad obchodu, je oprávnený požadovať od osoby vstupujúcej do priestorov prevádzky test na koronavírus. Hygienici tvrdia, že prevádzkovateľ zariadenia je doň oprávnený nahliadnuť. Mimovládne organizácie Pracujúca chudoba a Inštitút ľudských (IĽP) práv však tvrdia, že je to porušenie ľudských práv a zásah do osobných údajov.

“Výsledok akéhokoľvek medicínskeho vyšetrenia alebo testu, ktorý človek absolvuje, je súčasťou dôvernej zdravotnej dokumentácie. Zdá sa, že aj štát to tuší, keďže odovzdával na odberných miestach túto informáciu v zalepenej obálke. Tento doklad navyše obsahuje ďalšie osobné údaje ako napríklad dátum narodenia. Predstava, že je to akási preukážka, ktorú môžu kontrolovať SBS-kári v obchodoch alebo si ju prezerá kaderníčka, je absurdná. Takéto počínanie vlády nie je akceptovateľné ani v núdzovom stave, nakoľko opatrenie ÚVZ je disproporčné a porušuje platnú legislatívu,o.i. GDPR,” vysvetlil právnik JUDr. Daniel Grejták.

Pokračovať v čítaní

IĽP podal trestné oznámenie na Kotlebu, za návštevu sídla ĽSNS mu hrozí až 10 rokov väzenia

Mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP), ktorá sa dlhodobo zaoberá extrémizmom a po voľbách v roku 2012 podala podnet na Generálnu prokuratúru s cieľom túto stranu rozpustiť, podala dnes na poslanca Mariána Kotlebu trestné oznámenie, vzhľadom na medializované informácie včítane fotografii dokazujúcich, že porušil karanténu a v sídle strany sa stretol s ďalšími osobami.

“Podľa nášho názoru ide o trestný čin šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby podľa § 163 a § 164 Trestného zákona. V prípade Covid-19 je zjavne naplnená aj zákonná podmienka, že choroba musí predstavovať zvýšené riziko pre ľudské zdravie a život. Tento trestný čin môže byť spáchaný aj z nedbanlivosti, ale to sa v tomto prípade dá na základe dostupných informácií vylúčiť, nakoľko poslanec sa autom odviezol mimo svoje bydlisko a zotrval tam 2 hodiny. Pri úmyselnom konaní hrozí trest v prípade spáchania tohto činu v čase krízovej situácie na 4 až 10 rokov odňatia slobody,” vysvetlila programová riaditeľka IĽP Alena Krempaská

Pokračovať v čítaní

Nútenie zamestnancov do plošného testovania môže vedúcich pracovníkov dostať do väzenia

Vydierať zamestnancov hrozbou prepustenia zo zamestnania v dôsledku neúčasti na nadchádzajúcom celoplošnom testovaní je zo strany zamestnávateľa protizákonné. Trestného činu sa dopúšťajú aj riadiaci pracovníci, ktorí takýto pokyn vykonávajú voči zamestnancom. Vyplýva to z právnej analýzy, ktorú v súvislosti s množiacimi sa svedectvami o neštandardných praktikách niektorých firiem vypracovala mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP).

“Ak sa zamestnanec rozhodne neabsolvovať dobrovoľné testy, nemôže sa z rozhodnutia vlády dostaviť do práce. Zamestnávateľ je v takomto prípade povinný to ospravedlniť a evidovať ako prekážku v práci z dôvodov všeobecného záujmu pre plnenie občianskych povinností podľa § 136 ods. 1 Zákonníka práce. Zo strany zamestnávateľov je nezákonné zamestnancov k účasti na testoch donucovať pod hrozbou prepustenia alebo podmieňovať vyplatenie variabilných zložiek mzdy, dochádzkového bonusu, hospodárskych prémií či 13. či 14. platu účasťou na celoplošnom testovaní,” približuje Alena Krempaská, programová riaditeľka Inštitútu ľudských práv.

Pokračovať v čítaní




IĽP víta odsúdenie Kotlebu a vyzýva GP SR aby požiadala o rozpustenie ĽSNS

Mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP), ktorá v minulosti opakovane podala trestné oznámenie na stranu Kotlebovci -ĽSNS ako aj jej predsedu Mariána Kotlebu, víta dnešné rozhodnutie súdu vo veci propagácie hnutí smerujúcich k potláčaniu ľudských práv a slobôd. Poslanec Kotleba bol neprávoplatne odsúdený na 4 roky a 4 mesiac nepodmienečne.

Pokračovať v čítaní